Ako som postihnutý materializmom.

Vždy som sa označoval za človeka, ktorý má radšej ľudí, vzťahy a osobnosť než veci. Ha jak som sa osral. Toto je taká ďalšia úvaha o tom, že veci mňa / nás dokážu fakt zarmútiť.

Kedy to začalo?

Začalo to v mladosti, keď som mal 4/5 rokov a môj brat dostal skateboard za samé jednotky. Nebolo to fér. Sral ma ten krpatý pitižvík, že dostal skateboard za niečo, čo ja som dosiahnuť nemohol. A samozrejme bratia sú v tomto najlepší. Dokážu sa hrať s tou vecou pred Vami bez toho, aby Vám to na chvíľku požičal. A keby Vám ho aj požičal, môže Vám ho kedykoľvek vziať.
No v tomto príroda bola fakt zákerná,  mal skateboard, bol starší a silnejší. A ja som si chodil po vlastných.

Kedy sa to zmenilo?

Prvýkrát si človek zarobí peniaze a minie ich na kadejakú blbosť. Ja som minul svojich našetrených a prvých zarobených 2000 slovenských korún na pokémon kartičky, ktoré som ani nemal s kým hrať. Len s bratom.  Tak som sa z nich tešíl. Som sa s nimi hrajenkal, ukladal som svojho bulbasaura do postele a dúfal som, že mi v najbližšom boostri príde jeho vývojová forma Ivysaur.

A odvtedy to išlo dole vodou. Začal som zarábať viac. Najprv len decentne som si kupoval knižky, učebnice, tričká, kredit, chlast, kindle, ruksak, topánky, obrázky, vŕtačku, priamočiaru pílku, vysávač, kotlík, trojnožka. Veď ja ich ani nemám kam dať.

 Stal sa so mňa materialista. A tie veci mám skutočne rád, mám k nim vzťah. Ak sa im niečo stane som smutný, ak nefungujú som smutný. Vždy sa teším, keď ich používam. Skutočne neviem ako je to možné, že sa mi podarilo vybudovať si vzťah s vecami.
Už si to dnes ani neviem predstaviť. Byť bez mojich miláčikov. A dokonca to nie je o kupovaní. Kľudne aj keď ich nájdem na smetisku a sú super. Žeby o tom bol Pán prsteňov?

Teraz mám domá obrovskú kopu vecí, ktoré mám rád. Kopec vecí, ktoré rád nemám, ale viem, že keby som ich nemal chýbali by mi.

Diagnóza: COMPULSIVE HOARDING

 http://en.wikipedia.org/wiki/Compulsive_hoarding 
Je to niečo ako chorobné zhromažďovanie vecí. Keď som videl fotky izieb týchto ľudí, dosť som sa v nich našiel. Čiže okrem toho, že som materialista som aj psychicky narušený.
No, skutočne si nevymýšľam. Ja by som bol schopný skladovať aj roztrhnuté obaly z horaliek.
Liečba sa podľa wikipédie, lieči liekmi ako prozak a luxor, čo sú v celku silné lieky a PROZAK je hlavný hrdina skoro v každom filme s psychicky narušenými ľuďmi.

 Na záver:  

Stratil som foťák, je mi smutno. Skutočne smutno. Rozmýšľam, kde som spravil chybu. A aký to bude mať dopad na môj život.
Zbohom foťák a dúfam, že ťa niekto našiel, využíva a bude ťa milovať rovnako ako ja.
( Ak by niekto o ňom niečo vedel, dajte mi vedieť. Skutočne mi chýba.)

O krok v pred.

Tento článok je taká malická úvaha o tom, čo nás posúva. Čo nás núti robiť krok v pred. Tak idem do toho.

Tento víkend som som robil jednu akciu, pre mojich kamarátov a kamarátov kamarátov. Bola v lese asi 6 km od najbližšej zastávky. Počasie vyšlo, jedlo vyšlo akcia bola v celku fajn. Ľudia si pochvaľovali. To, že som neustále sám so sebou nespokojný je vec druhá, ale dá sa to označiť za úspech. ( Viem aspoň 25 vecí ako som to mohol zlepšiť. Musím si ich niekde zapísať).

Po tom ako akcia skončila sme pobalili veci a zdvihli sme kotvy. Padala noc a na pol ceste príjemnej ceste dolu som zistil, že som niečo hore na kopci zabudol. Tak som sa v mojom hneve, ktorý bol skutočne mierený len na mňa a na moju ľahostajnosť, otočil a vybral som sa späť. Vtedy som si hovoril, aký že som idiot a kto nemá v hlave má v nohách.
 Dvaja kamaráti sa pripojili ku mne nech toto bremeno nenesiem sám. Keď sme došli hore na kopec bolo nám jasné, že nás nečaká cesta k najbližšej zastávke ale cesta o ďalších 6 km dlhšia, lebo autobus už nechodil. Vtedy som začal pocitov nepohodlie v oblasti mužských intímnych partií, nazvyme ich slabiny.              
     
Spôsoboval to zlý výber spodnej bielizne a značný obsah potu v nej. V topánkach som pocítil malé kamienky ale keďže sme mali fajn tempo nechcel som zastavovať. Chyba číslo 2, mal som ich vybrať hneď. Po tom, čo som ich vybral, mi hneď na miestach, kde ma tlačili. To moju chôdzu značne spomalilo.Chyba číslo 3: Kamoš mi chcel pomôcť s ruksakom a z vlastnej ješitnosti som mu ho nedal.
Čo znamenalo, že moje nohy museli niesť aj ruksak a nielen mňa.
V polke ceste som začal cítiť bolesť piet. Vedel som, že je zle. A bola to skutočne veľmi nárazová a opakujúca bolesť pri každom našliapnutí.
V tej chvíľke som sa tam chcel hodiť na zem a spať a počkať do rána na autobus. Nestalo sa tak a prečo?

1. Boli so mnou ľudia 


Ľudia dokážu v istých momentoch iba svojou prítomnosťou pozdvihnúť ľudskú psychiku. Toto sa aj stalo. Oni šlapali a ja som musel šlapať s nimi. Išli neskutočnou rýchlosťou v tej chvíľke pre mňa a vždy ma počkali. Vždy som ich mal na očiach, a motivovali ma šlapať. Nohy boleli, ramená boleli a ak to môžem povedať expresívne aj slabiny boleli. Zo začiatku som s nimi aj komunikoval, ale neskôr mi sily stačili len na chodenie. Skrátka boli moja technická podpora.

2. Moja ješitnosť

Moja ješitnosť, ktorá bola zároveň aj trochu mojou skazou, ma donútila šlapať. Nie preto, že som sa chcel vystatovať. Ale moja ješitnosť mi nedovolila to pred chalanmi vzdať. V hlave mi behalo, že predsa nie si taký lúzer, aby si sa pred nimi zrútil ako kôpka nešťastia, lebo ťa bolia guľky. Ono v tých chvíľach si človek svoju hrdosť neváži, teda ja som si ju veľmi nevážil. Jediné, čo som chcel, aby som došiel a vyspal sa. Našťastie som si ju udržal.

3. Slová v hlave

No aj keby som bol úplne sám asi by som to rovnako odšlapal. Asi by mi to trvalo o hodinu dlhšie, ale odšlapal by som to. Pretože sa držím takej filozofie, že čokoľvek robíš, robíš to preto, aby si sa zlepšil. Potom asi pred pol rokom mi, jeden kamarát túto filozofiu zjednodušil. Všetko, v čom sa prekonávaš, a čo robíš s určitou námahou je tréning. A s tréningom sa zdokonaľuješ.Tak v hlave mi behali čísla, ešte 10 krokov, ešte 10 krokov, neskôr sa zmenili na pravá ľavá, pravá ľavá, a nakonci, už len slová ešte kúsok, je to tréning.

Nakoniec:
Nakoniec chcem poďakovať konkrétne Adamavi a Stanovi, že to odšlapali. Ďalej nemenovanému hlasu v mojej hlave, ktorý ma posúval ďalej a ďalej, a Ivanovi Gašparovičovi, na ktorého prekecy som myslel a zlepšovali mi náladu. Lebo som si vravel, keď sa môže takto znemožniť hlava štátu, tak sa môžem aj ja pred kamarátmi.

Čo všetko sme schopní vyhodiť.

Včera večer som sa prechádzal po večernej Devínskej. Nie je veľmi tmavá, lebo na každom roku svieti verejné osvetlenie. Ale o tom tento článok nie je, aj keď dobré osvetletie hrá istú rolu v tomto článku. Tento článok je o stojiskách pre kontajnere.
Stojisko väčšinou spoznáte podľa pofidérnej striešky, nejakého múriku, zákazom parkovania, charakteristickým zápachom, kontajnermi a "bordelom". Pre niekoho bordel, pre niekoho úžitočná vec.Vždy sa pri takomto "bordeli" zastavým a pokukám, čo ponúka. Treba zhodnotiť rýchlo, lebo verte tomu, či nie, nie ste jediný, čo ho chce.

Včera bol obzvlášť úspešný deň. Od kontajnerov sme zobrali krásny zánov
ný koberec( skoro ako nový) a jednu kvalitknú skrinku. Tákú sme vždy chceli. Ale tento úspech bol poznačený aj trápením. Keď sme mali plné ruky uvideli sme pri kontajneri hračky. Kamióny, angličáky a iné autíčka. Ale mali sme plné ruky vecí. Tak sme odniesli, čo sme mali a keď sme sa vrátili už tam neboli. Táto zrada nás poučila. Ber pokiaľ sa dá.

Byť moderným smetiarom, ako sa sám označujem, je dosť ťažké. Veľa obytných domov  či bytoviek si už v dnešných dňoch svoje stojiská strážia. Oplotia si ich a nemyslia na ostatných. Nehovoriac sa o zvyšujúcej konkurencii z dôvodu ekonomickej krízy. Nielenže sa menej vyhadzuje, ale aj viac ľudí robí podobnú prácu, čo my.

No ťažký to chlebík máme. Ale týmto článkom vás chcem posmeliť: Ak niečo vyhadzujete ( a nemyslím tým odpadky) : staré skrine, nábytok, súčiastky, rádia. Zavolajte mi: 0944 188 345. Pomôžte sebe aj druhým. A ak vám to nestačí, uvedomte si, že pomáhate aj prírode. Lebo všetky technologické postupy, čo používame dosiahli 3 zelené hviezdičky v hodnotení enviro.

Krátky zoznam vecí, čo sme za posledný čas nastrádali: skrinka na náradie, stolík, stoličky, pokrievky na hrnce, akvárium, latky, skrinky, a veľa ďalších drobností.