Ako som postihnutý materializmom.

Vždy som sa označoval za človeka, ktorý má radšej ľudí, vzťahy a osobnosť než veci. Ha jak som sa osral. Toto je taká ďalšia úvaha o tom, že veci mňa / nás dokážu fakt zarmútiť.

Kedy to začalo?

Začalo to v mladosti, keď som mal 4/5 rokov a môj brat dostal skateboard za samé jednotky. Nebolo to fér. Sral ma ten krpatý pitižvík, že dostal skateboard za niečo, čo ja som dosiahnuť nemohol. A samozrejme bratia sú v tomto najlepší. Dokážu sa hrať s tou vecou pred Vami bez toho, aby Vám to na chvíľku požičal. A keby Vám ho aj požičal, môže Vám ho kedykoľvek vziať.
No v tomto príroda bola fakt zákerná,  mal skateboard, bol starší a silnejší. A ja som si chodil po vlastných.

Kedy sa to zmenilo?

Prvýkrát si človek zarobí peniaze a minie ich na kadejakú blbosť. Ja som minul svojich našetrených a prvých zarobených 2000 slovenských korún na pokémon kartičky, ktoré som ani nemal s kým hrať. Len s bratom.  Tak som sa z nich tešíl. Som sa s nimi hrajenkal, ukladal som svojho bulbasaura do postele a dúfal som, že mi v najbližšom boostri príde jeho vývojová forma Ivysaur.

A odvtedy to išlo dole vodou. Začal som zarábať viac. Najprv len decentne som si kupoval knižky, učebnice, tričká, kredit, chlast, kindle, ruksak, topánky, obrázky, vŕtačku, priamočiaru pílku, vysávač, kotlík, trojnožka. Veď ja ich ani nemám kam dať.

 Stal sa so mňa materialista. A tie veci mám skutočne rád, mám k nim vzťah. Ak sa im niečo stane som smutný, ak nefungujú som smutný. Vždy sa teším, keď ich používam. Skutočne neviem ako je to možné, že sa mi podarilo vybudovať si vzťah s vecami.
Už si to dnes ani neviem predstaviť. Byť bez mojich miláčikov. A dokonca to nie je o kupovaní. Kľudne aj keď ich nájdem na smetisku a sú super. Žeby o tom bol Pán prsteňov?

Teraz mám domá obrovskú kopu vecí, ktoré mám rád. Kopec vecí, ktoré rád nemám, ale viem, že keby som ich nemal chýbali by mi.

Diagnóza: COMPULSIVE HOARDING

 http://en.wikipedia.org/wiki/Compulsive_hoarding 
Je to niečo ako chorobné zhromažďovanie vecí. Keď som videl fotky izieb týchto ľudí, dosť som sa v nich našiel. Čiže okrem toho, že som materialista som aj psychicky narušený.
No, skutočne si nevymýšľam. Ja by som bol schopný skladovať aj roztrhnuté obaly z horaliek.
Liečba sa podľa wikipédie, lieči liekmi ako prozak a luxor, čo sú v celku silné lieky a PROZAK je hlavný hrdina skoro v každom filme s psychicky narušenými ľuďmi.

 Na záver:  

Stratil som foťák, je mi smutno. Skutočne smutno. Rozmýšľam, kde som spravil chybu. A aký to bude mať dopad na môj život.
Zbohom foťák a dúfam, že ťa niekto našiel, využíva a bude ťa milovať rovnako ako ja.
( Ak by niekto o ňom niečo vedel, dajte mi vedieť. Skutočne mi chýba.)