nedeľa 13. mája 2012

Dobrý skutok aneb ako urobiť svet lepší

Tento článok  bude pozitívny a bude o mne a bude dlhý. Komu to vadí nech to nečíta a ostane v nevedomosti. Ale ponúkam na koniec tohoto článku jednu krásnu vetu a aspoň 5 minút pocit šťastia, ktoré sa však nemusí dostaviť okamžite.

Prečo píšem takýto článok, keď len pred pár dňami som písal o tom ako je blbé byť šťastný. K tomu sa dostanem neskôr.

Čo je to dobrý skutok?
Toto je fakt ťažká otázka a sám na ňu nepoznám odpoveď. Dobrý skutok je v podstate niečo, čo niekomu inému spraví dobre a nie je to vôbec bežné. Prípadne to nie je očakávané. Viem, že táto informácia Vám pomohla asi ako supermanovi kryptonit ( Ten zelený, nie ten červený), tak sa to skúsim trochu objasniť na príklade.
 Pustiť nadávajúcu babku sadnúť v autobuse, dobrý skutok nie je. Ako nie je zlý, ale neoznačil by som ho za unikátny. Popravde by som ho označil ako provokáciu.
Pustiť nadávajúcu babku sadnúť v metre, tak to by už dobrý skutok byť mohol. Ale len pre Slováka, čo nebýva a nechodí často metrom.
Alebo keď prídete na návštevu k susedom a pomôžete im vysťahovať nábytok, lebo sa sťahujú. No teraz to záleží na okolnostiach. Ak ste susedov nemal rád a robili ste si navzájom prieky, tak je to škodoradosť a žiadny dobrý skutok. Ale ak Vám bude chýbať susedova žena, lebo mala pre Vás pochopenie aj v čase keď jej manžel nebol doma a vy ste šli skontrolovať spálňu.  Dobrý skutok by to mohol byť. Aj keď jej manžel by sa Vám asi nepozdravil, keby to vedel.
A nakoniec posledný príklad, nájdete foťák a okamžite ho vrátite majiteľovi. Vyzerá to ako jasný dobrý skutok.Ale ak tam mal nafotené svoje zvrátené detské porno, či vraždu spomínanej susedy, no neviem neviem, či je to dobrý skutok.



Ako ho spraviť?
Z predchádzajúcej časti článku by sme mohli vychádzať, že záleží na Vašom úmysle. Ono to tak úplne nie. Raz som hral fotbal v lese a zabodlo sa mi poleno do kolena. Keď som ho odhodil ostal mi asi 5 centimetrový kus dreva v predkolení. Kamarát sa nežistne ponúkol, že mi ho vytiahne a zatlačil mi ho hlbšie pod kožu odkiaľ sa už nedal tak ľahko vybrať. No v tej chvíľke necítiť tú bolesť, jak mi tlačí pinzetou na to drevo, tak mu aj poďakujem. Ale výsledok bol katastrofa a nerátalo sa to ako dobrý skutok. Možno dobrý úmysel, ale so známkami morbídneho humoru.
Tak povieme to rozpíšem kroky, čo treba na to, aby  bol skutok dobrý.
  1. Niekomu tým pomôžete/ potešíte alebo oboje naraz
  2. Váš úmysel je pomôcť
  3. Nerobíte to pre výčitky svedomia, že keby ste to neurobili tak Vás spoločnosť  alebo vy sám odsúdite.
  4. Nie je to jednoduchá vec ako dýchanie, kakanie, hádzanie kameňov do bezdomovcov či vypitie pollitrového piva na ex.


Prečo vôbec o tom píšem?

No lebo ja sa snažím konať dobré skutku. z dvoch dôvodov. Lebo si myslím, že je to potrebné. A preto, že si myslím, že som lepší ako vy . Avšak posledné dni mi skutočne nevychádzali.Všetko, čo som spravil, malo až katastrofické následky. Stratil som foťák po akcii, ktorá chcela byť dobrý skutok. V škole mi hádžu byrokrati pod nohy polienka a nakoniec mi prišla obsielka od jedného právnika, že im dlžím peniaze. No skrátka starosti nad hlavu. Popritom som cítil vyčítavé pohľady za to, že mám bordel v izbe, že nie som dosť úspešný a že som idiot. Skrátka som sa cítil dosť na dne.
A namiesto toho, aby som konal som sa zamrzol. Nevedel som nič spraviť. Absolútne nič.  A tak som dva dni sedel a ničil sa svojimi výčitkami. A ztotožnil som sa s názorom:



Gabriel65
 Kto je Gabriel65? No tak to je veľmi zaujímavá story.
Po tých dvoch dňoch som šiel pracovať na stavbu a to nie pre peniaze. Ale osobu, čo ma zavolala, mám rád a chcel som si pozdvihnúť sebavedomie.
V ten deň som mi matka asi 3krát volala, že čo je so mnou. Na štvrté zavolanie mi povedala, že jej volal nejaký Gabriel a že má jej fotoaparát. V prvej sekunde: A do riti, matka zistila, že som jej stratil foťák. A druhá sekunda bola wáw našiel sa.
Možno si poviete, že je to sporiadaný občan a vrátil vec, čo našiel vec a vrátil ju.

Príbeh cesty fotoaparátu
Foťák sa našiel niekde v lese. Kde to ešte neviem. Ale nenašiel ho Gabriel. Našli ho jeho strýkovci. Ktorí potom ako ho našli, rozposlali po celom facebooku upomienky, že sa našiel foťák. Keďže sa nikto neozval, lebo som bol lenivý napísať na straty a nálezy mesta Bratislava, tak ho nemali komu vrátiť. Vtedy sa ponúkol Gabriel, že nás vysnorí. Tak preskúmal naše fotky, vďaka bohu, že som tam nemal odfotené genitálie. A nemal nič o čo by sa oprel. Našiel len jedno tričko s nápisom Oddiel leniví psi. Tak snoril internetom a našiel moje meno. Snoril ďalej a našiel telefónne číslo. A našiel asi číslo na moju matku, ktorej zavolal  a tá sa potešila a zavolala mne.Ešte síce neviem, ako to dopadne, ale je mi to jedno.


Čo je na tom také skvelé?
Nič a fuck you ak máte také blbé otázky.
Mňa to potešilo nesmierne lebo:
  1. to prišlo v správny čas
  2. človek musel zdolať množstvo prekážok a nevzdal to
  3. mne padol kameň zo srdca, že nejaký môj kamarát je zlodej
  4. mám nový foťák, lebo som kúpil už náhradu matke za ten starý
Na koniec
Dúfam, že ste sa potešili rovnako ako ja. A že od teraz bude svet krajším miestom už len kvôli tomu, že sa navzájom potešíme aj keď to nie je ľahké.
A viem, že som písal o tom, že všetko šťastie bude nakoniec vyrovnané nešťastím. Ale skrátka, za takýto moment sa oplatí zaplatiť.
Sajonara a Sorry for long post (Haha i LIED, I am not sorry)


2 komentáre: