Slivka

 Slivka kôstkou zrodená

Do pôdy  ju vložím

Vyjdu zo Zeme ramená

Krásu svoju množím

Ochutnaj z môjho ovocia a kôru mi pohlaď

V zovretí ma drž, ja zjemním tvoj pohľad

Sadni si dnes podo mňa, spoločnosť mi robíš

Sladkou slivkou odmením ťa a v tieni sa schladíš

Slasť mi robíš slovným tokom, no ty opustíš ma každým rokom

A ja čakám cez zimu a rastiem každým dňom

Spolu na jar rozkvitneme lenže nastal zrazu zlom

Letokruh tento rok, v tvare srdcia rastie

Vláda extázy, Rožiadené okná, Neskonalá intenzita, Krása Amorova.

Snáď chuťou slivky trochu sa zasnie

Vášeň pre mňa ju udrie ako hrom

Aj keď som len Slivka, iba strom.

Bozk

Vnem, element, Rozkoš, opadnem, Narastiem, Intimita, Koniec analýz...

DOSŤ!!!!

Pery tvoje cítim, no priateľom sa vidím

zas mi slivky strasieš, nevieš či ešte zarodím

Spravila si kroky spať

Slasti bolo dosti veď

Korene, nejdem vpred

Nejdem s tebou

Aj keď cítim smäd.

STOJ!!

Vážny ex, Rozhnevaný, opustený, Nostalgia, Inoväť, Krok??,Ani to.

Zima prišla toho roku skôr

V lete posledný list mi odpadol

Letokruhy kružnuciam sa podobajú

Dokonalý tvar, no ničím výnimočný

Slivky chuťou viac neopantajú

No som slivka, strom mocný

Každa jar je však krutá, miazga z kôry po kvapkách uniká

Keby som len zničil putá,  vietor vetvy mi puká.

Strom sa nikdy nepohne, Slivka ďaleko nedopadne

Trpezlivosť je to , čo stromu ostane

To je slivke vlastné

Čakať ,kým plody padnú

A čakať, kým sa vypiť dajú

A dúfať že to vykvasne

Inak hnilobe to podľahne.

A tak zdvíham a tak lejem

Pri spomienkach pookrejem. 

Mc Baran

Dobrý skutok aneb ako urobiť svet lepší

Tento článok  bude pozitívny a bude o mne a bude dlhý. Komu to vadí nech to nečíta a ostane v nevedomosti. Ale ponúkam na koniec tohoto článku jednu krásnu vetu a aspoň 5 minút pocit šťastia, ktoré sa však nemusí dostaviť okamžite.

Prečo píšem takýto článok, keď len pred pár dňami som písal o tom ako je blbé byť šťastný. K tomu sa dostanem neskôr.

Čo je to dobrý skutok?
Toto je fakt ťažká otázka a sám na ňu nepoznám odpoveď. Dobrý skutok je v podstate niečo, čo niekomu inému spraví dobre a nie je to vôbec bežné. Prípadne to nie je očakávané. Viem, že táto informácia Vám pomohla asi ako supermanovi kryptonit ( Ten zelený, nie ten červený), tak sa to skúsim trochu objasniť na príklade.
 Pustiť nadávajúcu babku sadnúť v autobuse, dobrý skutok nie je. Ako nie je zlý, ale neoznačil by som ho za unikátny. Popravde by som ho označil ako provokáciu.
Pustiť nadávajúcu babku sadnúť v metre, tak to by už dobrý skutok byť mohol. Ale len pre Slováka, čo nebýva a nechodí často metrom.
Alebo keď prídete na návštevu k susedom a pomôžete im vysťahovať nábytok, lebo sa sťahujú. No teraz to záleží na okolnostiach. Ak ste susedov nemal rád a robili ste si navzájom prieky, tak je to škodoradosť a žiadny dobrý skutok. Ale ak Vám bude chýbať susedova žena, lebo mala pre Vás pochopenie aj v čase keď jej manžel nebol doma a vy ste šli skontrolovať spálňu.  Dobrý skutok by to mohol byť. Aj keď jej manžel by sa Vám asi nepozdravil, keby to vedel.
A nakoniec posledný príklad, nájdete foťák a okamžite ho vrátite majiteľovi. Vyzerá to ako jasný dobrý skutok.Ale ak tam mal nafotené svoje zvrátené detské porno, či vraždu spomínanej susedy, no neviem neviem, či je to dobrý skutok.

Ako ho spraviť?
Z predchádzajúcej časti článku by sme mohli vychádzať, že záleží na Vašom úmysle. Ono to tak úplne nie. Raz som hral fotbal v lese a zabodlo sa mi poleno do kolena. Keď som ho odhodil ostal mi asi 5 centimetrový kus dreva v predkolení. Kamarát sa nežistne ponúkol, že mi ho vytiahne a zatlačil mi ho hlbšie pod kožu odkiaľ sa už nedal tak ľahko vybrať. No v tej chvíľke necítiť tú bolesť, jak mi tlačí pinzetou na to drevo, tak mu aj poďakujem. Ale výsledok bol katastrofa a nerátalo sa to ako dobrý skutok. Možno dobrý úmysel, ale so známkami morbídneho humoru.
Tak povieme to rozpíšem kroky, čo treba na to, aby  bol skutok dobrý.

1. Niekomu tým pomôžete/ potešíte alebo oboje naraz
2. Váš úmysel je pomôcť
3. Nerobíte to pre výčitky svedomia, že keby ste to neurobili tak Vás spoločnosť  alebo vy sám odsúdite.
4. Nie je to jednoduchá vec ako dýchanie, kakanie, hádzanie kameňov do bezdomovcov či vypitie pollitrového piva na ex.

Prečo vôbec o tom píšem?
No lebo ja sa snažím konať dobré skutku. z dvoch dôvodov. Lebo si myslím, že je to potrebné. A preto, že si myslím, že som lepší ako vy . Avšak posledné dni mi skutočne nevychádzali.Všetko, čo som spravil, malo až katastrofické následky. Stratil som foťák po akcii, ktorá chcela byť dobrý skutok. V škole mi hádžu byrokrati pod nohy polienka a nakoniec mi prišla obsielka od jedného právnika, že im dlžím peniaze. No skrátka starosti nad hlavu. Popritom som cítil vyčítavé pohľady za to, že mám bordel v izbe, že nie som dosť úspešný a že som idiot. Skrátka som sa cítil dosť na dne.
A namiesto toho, aby som konal som sa zamrzol. Nevedel som nič spraviť. Absolútne nič.  A tak som dva dni sedel a ničil sa svojimi výčitkami. A ztotožnil som sa s názorom:

Gabriel65
 Kto je Gabriel65? No tak to je veľmi zaujímavá story.
Po tých dvoch dňoch som šiel pracovať na stavbu a to nie pre peniaze. Ale osobu, čo ma zavolala, mám rád a chcel som si pozdvihnúť sebavedomie.
V ten deň som mi matka asi 3krát volala, že čo je so mnou. Na štvrté zavolanie mi povedala, že jej volal nejaký Gabriel a že má jej fotoaparát. V prvej sekunde: A do riti, matka zistila, že som jej stratil foťák. A druhá sekunda bola wáw našiel sa.
Možno si poviete, že je to sporiadaný občan a vrátil vec, čo našiel vec a vrátil ju.

Príbeh cesty fotoaparátu
Foťák sa našiel niekde v lese. Kde to ešte neviem. Ale nenašiel ho Gabriel. Našli ho jeho strýkovci. Ktorí potom ako ho našli, rozposlali po celom facebooku upomienky, že sa našiel foťák. Keďže sa nikto neozval, lebo som bol lenivý napísať na straty a nálezy mesta Bratislava, tak ho nemali komu vrátiť. Vtedy sa ponúkol Gabriel, že nás vysnorí. Tak preskúmal naše fotky, vďaka bohu, že som tam nemal odfotené genitálie. A nemal nič o čo by sa oprel. Našiel len jedno tričko s nápisom Oddiel leniví psi. Tak snoril internetom a našiel moje meno. Snoril ďalej a našiel telefónne číslo. A našiel asi číslo na moju matku, ktorej zavolal  a tá sa potešila a zavolala mne.Ešte síce neviem, ako to dopadne, ale je mi to jedno.

Čo je na tom také skvelé?
Nič a fuck you ak máte také blbé otázky.
Mňa to potešilo nesmierne lebo:

1. to prišlo v správny čas
2. človek musel zdolať množstvo prekážok a nevzdal to
3. mne padol kameň zo srdca, že nejaký môj kamarát je zlodej
4. mám nový foťák, lebo som kúpil už náhradu matke za ten starý

Na koniec
Dúfam, že ste sa potešili rovnako ako ja. A že od teraz bude svet krajším miestom už len kvôli tomu, že sa navzájom potešíme aj keď to nie je ľahké.
A viem, že som písal o tom, že všetko šťastie bude nakoniec vyrovnané nešťastím. Ale skrátka, za takýto moment sa oplatí zaplatiť.
Sajonara a Sorry for long post (Haha i LIED, I am not sorry)

Čo je to šťastie aneb všetko dobré sa ti raz vráti

Tento článok píšem smutný a nahnevaný so značnými depresívnymi sklonmi.
Dúfam, že sa bude páčiť.

Ono je to úžasné keď človek zažije ten pocit šťastia. Pocit úplného naplnenia, že všetko je teraz v poriadku. Určite áno, sú to pocity, ktoré človek zažíva často. Stáva sa to, keď vyhráte nejaký šport, keď zbalíte peknú babu, keď zažijete zážitok, ktorý bol pre Vás tak významný, že ho telo odmení endorfínmi. Tieto hormóny šťastia Vás dostanú do oblakov. No a keď ste v oblakoch, vždy príde niečo, čo Vás zhodí dole. A náraz je len tak bolestivý ako ste boli HIGH.

Svet okolo nás je zložený z protikladov, svetlo- tma, šťastie -nešťatie, láska- ľahostajnosť príkladov by sa našlo veľa. Jeden bez druhého by to boli len pojmy a väčšina z nich by ste nevedeli ohodnotiť. Vyzerá to tak, že aby ste pochopili jedno alebo druhé musíte spoznať obidva póly.
A takto si myslím, že to funguje. Spoznáte mega šťastie a o 5 minút ste pri poskakovaní niekomu vypichli oko paličkou na ktorej ste držali balón. Niekto by si povedal, že nehoda. Ja vravím nevyhnutnosť.

Tak aby som bol konkrétny, tak uvediem pár príkladov z môjho života.
Človek sa vytešuje, že išiel na skvelú akciu do Komárna. Fajnovo si to užije a odnáša si krásne spomienky. V tom príde policajt a zarazí, ťa ako prdy. Mne síce pokutu nedal ale dostal ju kamarát a fakt ma to nasralo a pokazilo deň. A teraz si poviete veď porušil zákon, ale o to tu teraz nejde. Išlo o to, že banda chalanov sa bavila a zrazu sme za svoje šťastie zaplatili daň.

Ste športovec? Vždy poteší výhra, je to tá najväčšia odmena, ktorú si môže športovec priať. A čo potom. Ostane Vám to navždy. Ale kde, príde zranenie, niekto lepší alebo Vás to prestane napĺňať či zostarnete. No a to nevravím o tom, že keď Vás niekto porazí a vy viete, že to môže byť inak.

Príroda to vyšperkovala tento stav rovnováhy až do dokonalosti. Máš rada jedlo najedz sa, poteš sa a vedz, že ťa čaká zaslúžený trest v podobe diabetu druhého typu. Či máte radi jar. Alergia je to najlepšie, čo Vám ju spríjemní.

Máte radi sex?
No tak ubezpečujem Vás, že na tomto si dala príroda sakra záležať, aby prišli aj nepríjemné chvíle. Ste šťastný, že máte niekoho pri sebe a môžete spolu zdielať asi najväčší stupeň intimity a nejak sa to pokazí. Buď zistíte, že to s kým ste boli je totálny krava/idiot a hanbíte sa, že čo ste spravili.. Alebo je tu kopec iných vecí ako ti to svet znepríjemní. Pohlavné choroby sú číslo jedna. A väčšina ľudí, čo sex mala nejakú prekonala. Či už len samotné svrbenie, filcky alebo čokoľvek ľahko prehliadnuteľné, až po mikózu, syfilis HIV, kvapavku. To nehovorím, že môžete splodiť detská a to už prestáva každá sranda.
AK sa Vám takéto veci vyhýbajú tak príde na rad morálka. Kresťanská viera sa dala dosť záležať na to, že skoro každý kto má sex a náhodou si ho užije, tak donúti Boha smútiť.

A čo takto si "pomôcť" k šťastiu. 
Alkohol, drogy, rokenroll. To všetko prináša len sklamania. Prvýkrat ste si zahúlili trávu a smiali ste sa ako blbý? Bude Vás srať, že ste si polovicu vecí nezapamätali. A už ste sa naučili ju húliť. Prichádzajú stavy hraničiace s maniodepresiou. Kokain, herák, pervitým, LSD. To sú slovíčka šťastia, ktoré stoja veľa smútku. Buď Vám to spôsobí "bad trip" a prestanete, alebo sa ufetkuje na bezdomovca. Cigarety, čo takto rakovina pľúc a aby toho nebolo málo tak každý, kto je pri Vás to môže dostať tiež.

Možno si myslíte, že treba teraz ostať tak alebo nebodaj spáchať sebevraždu. Verte tomu, že ak by Vám to spravilo radosť, tak budete platiť daň. Veď kresťania majú špeciálne miesto v pekle pre samovrahov. Takže tento variant neodporúčam.

A čo teraz. Osobne si myslím, že nič. Treba byť šťastný ak sa dá. Ale buďte v strehu a vedzte, že niečo zlé musí prísť. A ak ste v tom zlom, bude aj lepšie. Zákony vesmíru nepustia, všetko musí byť v rovnováhe. Ja si idem smútiť do svojej postele a splácať svoj dlh za chvíľku šťastia, čo som zažil.
THE END

Tento obrázok som sem dal len preto, lebo ten posledný na obrázku vyzerá ako obesený na kravate.

Ako som postihnutý materializmom.

Vždy som sa označoval za človeka, ktorý má radšej ľudí, vzťahy a osobnosť než veci. Ha jak som sa osral. Toto je taká ďalšia úvaha o tom, že veci mňa / nás dokážu fakt zarmútiť.

Kedy to začalo?

Začalo to v mladosti, keď som mal 4/5 rokov a môj brat dostal skateboard za samé jednotky. Nebolo to fér. Sral ma ten krpatý pitižvík, že dostal skateboard za niečo, čo ja som dosiahnuť nemohol. A samozrejme bratia sú v tomto najlepší. Dokážu sa hrať s tou vecou pred Vami bez toho, aby Vám to na chvíľku požičal. A keby Vám ho aj požičal, môže Vám ho kedykoľvek vziať.
No v tomto príroda bola fakt zákerná,  mal skateboard, bol starší a silnejší. A ja som si chodil po vlastných.

Kedy sa to zmenilo?

Prvýkrát si človek zarobí peniaze a minie ich na kadejakú blbosť. Ja som minul svojich našetrených a prvých zarobených 2000 slovenských korún na pokémon kartičky, ktoré som ani nemal s kým hrať. Len s bratom.  Tak som sa z nich tešíl. Som sa s nimi hrajenkal, ukladal som svojho bulbasaura do postele a dúfal som, že mi v najbližšom boostri príde jeho vývojová forma Ivysaur.

A odvtedy to išlo dole vodou. Začal som zarábať viac. Najprv len decentne som si kupoval knižky, učebnice, tričká, kredit, chlast, kindle, ruksak, topánky, obrázky, vŕtačku, priamočiaru pílku, vysávač, kotlík, trojnožka. Veď ja ich ani nemám kam dať.

 Stal sa so mňa materialista. A tie veci mám skutočne rád, mám k nim vzťah. Ak sa im niečo stane som smutný, ak nefungujú som smutný. Vždy sa teším, keď ich používam. Skutočne neviem ako je to možné, že sa mi podarilo vybudovať si vzťah s vecami.
Už si to dnes ani neviem predstaviť. Byť bez mojich miláčikov. A dokonca to nie je o kupovaní. Kľudne aj keď ich nájdem na smetisku a sú super. Žeby o tom bol Pán prsteňov?

Teraz mám domá obrovskú kopu vecí, ktoré mám rád. Kopec vecí, ktoré rád nemám, ale viem, že keby som ich nemal chýbali by mi.

Diagnóza: COMPULSIVE HOARDING

 http://en.wikipedia.org/wiki/Compulsive_hoarding 
Je to niečo ako chorobné zhromažďovanie vecí. Keď som videl fotky izieb týchto ľudí, dosť som sa v nich našiel. Čiže okrem toho, že som materialista som aj psychicky narušený.
No, skutočne si nevymýšľam. Ja by som bol schopný skladovať aj roztrhnuté obaly z horaliek.
Liečba sa podľa wikipédie, lieči liekmi ako prozak a luxor, čo sú v celku silné lieky a PROZAK je hlavný hrdina skoro v každom filme s psychicky narušenými ľuďmi.

 Na záver:  

Stratil som foťák, je mi smutno. Skutočne smutno. Rozmýšľam, kde som spravil chybu. A aký to bude mať dopad na môj život.
Zbohom foťák a dúfam, že ťa niekto našiel, využíva a bude ťa milovať rovnako ako ja.
( Ak by niekto o ňom niečo vedel, dajte mi vedieť. Skutočne mi chýba.)

O krok v pred.

Tento článok je taká malická úvaha o tom, čo nás posúva. Čo nás núti robiť krok v pred. Tak idem do toho.

Tento víkend som som robil jednu akciu, pre mojich kamarátov a kamarátov kamarátov. Bola v lese asi 6 km od najbližšej zastávky. Počasie vyšlo, jedlo vyšlo akcia bola v celku fajn. Ľudia si pochvaľovali. To, že som neustále sám so sebou nespokojný je vec druhá, ale dá sa to označiť za úspech. ( Viem aspoň 25 vecí ako som to mohol zlepšiť. Musím si ich niekde zapísať).

Po tom ako akcia skončila sme pobalili veci a zdvihli sme kotvy. Padala noc a na pol ceste príjemnej ceste dolu som zistil, že som niečo hore na kopci zabudol. Tak som sa v mojom hneve, ktorý bol skutočne mierený len na mňa a na moju ľahostajnosť, otočil a vybral som sa späť. Vtedy som si hovoril, aký že som idiot a kto nemá v hlave má v nohách.
 Dvaja kamaráti sa pripojili ku mne nech toto bremeno nenesiem sám. Keď sme došli hore na kopec bolo nám jasné, že nás nečaká cesta k najbližšej zastávke ale cesta o ďalších 6 km dlhšia, lebo autobus už nechodil. Vtedy som začal pocitov nepohodlie v oblasti mužských intímnych partií, nazvyme ich slabiny.              
     
Spôsoboval to zlý výber spodnej bielizne a značný obsah potu v nej. V topánkach som pocítil malé kamienky ale keďže sme mali fajn tempo nechcel som zastavovať. Chyba číslo 2, mal som ich vybrať hneď. Po tom, čo som ich vybral, mi hneď na miestach, kde ma tlačili. To moju chôdzu značne spomalilo.Chyba číslo 3: Kamoš mi chcel pomôcť s ruksakom a z vlastnej ješitnosti som mu ho nedal.
Čo znamenalo, že moje nohy museli niesť aj ruksak a nielen mňa.
V polke ceste som začal cítiť bolesť piet. Vedel som, že je zle. A bola to skutočne veľmi nárazová a opakujúca bolesť pri každom našliapnutí.
V tej chvíľke som sa tam chcel hodiť na zem a spať a počkať do rána na autobus. Nestalo sa tak a prečo?

1. Boli so mnou ľudia 


Ľudia dokážu v istých momentoch iba svojou prítomnosťou pozdvihnúť ľudskú psychiku. Toto sa aj stalo. Oni šlapali a ja som musel šlapať s nimi. Išli neskutočnou rýchlosťou v tej chvíľke pre mňa a vždy ma počkali. Vždy som ich mal na očiach, a motivovali ma šlapať. Nohy boleli, ramená boleli a ak to môžem povedať expresívne aj slabiny boleli. Zo začiatku som s nimi aj komunikoval, ale neskôr mi sily stačili len na chodenie. Skrátka boli moja technická podpora.

2. Moja ješitnosť

Moja ješitnosť, ktorá bola zároveň aj trochu mojou skazou, ma donútila šlapať. Nie preto, že som sa chcel vystatovať. Ale moja ješitnosť mi nedovolila to pred chalanmi vzdať. V hlave mi behalo, že predsa nie si taký lúzer, aby si sa pred nimi zrútil ako kôpka nešťastia, lebo ťa bolia guľky. Ono v tých chvíľach si človek svoju hrdosť neváži, teda ja som si ju veľmi nevážil. Jediné, čo som chcel, aby som došiel a vyspal sa. Našťastie som si ju udržal.

3. Slová v hlave

No aj keby som bol úplne sám asi by som to rovnako odšlapal. Asi by mi to trvalo o hodinu dlhšie, ale odšlapal by som to. Pretože sa držím takej filozofie, že čokoľvek robíš, robíš to preto, aby si sa zlepšil. Potom asi pred pol rokom mi, jeden kamarát túto filozofiu zjednodušil. Všetko, v čom sa prekonávaš, a čo robíš s určitou námahou je tréning. A s tréningom sa zdokonaľuješ.Tak v hlave mi behali čísla, ešte 10 krokov, ešte 10 krokov, neskôr sa zmenili na pravá ľavá, pravá ľavá, a nakonci, už len slová ešte kúsok, je to tréning.

Nakoniec:
Nakoniec chcem poďakovať konkrétne Adamavi a Stanovi, že to odšlapali. Ďalej nemenovanému hlasu v mojej hlave, ktorý ma posúval ďalej a ďalej, a Ivanovi Gašparovičovi, na ktorého prekecy som myslel a zlepšovali mi náladu. Lebo som si vravel, keď sa môže takto znemožniť hlava štátu, tak sa môžem aj ja pred kamarátmi.

Čo všetko sme schopní vyhodiť.

Včera večer som sa prechádzal po večernej Devínskej. Nie je veľmi tmavá, lebo na každom roku svieti verejné osvetlenie. Ale o tom tento článok nie je, aj keď dobré osvetletie hrá istú rolu v tomto článku. Tento článok je o stojiskách pre kontajnere.
Stojisko väčšinou spoznáte podľa pofidérnej striešky, nejakého múriku, zákazom parkovania, charakteristickým zápachom, kontajnermi a "bordelom". Pre niekoho bordel, pre niekoho úžitočná vec.Vždy sa pri takomto "bordeli" zastavým a pokukám, čo ponúka. Treba zhodnotiť rýchlo, lebo verte tomu, či nie, nie ste jediný, čo ho chce.

Včera bol obzvlášť úspešný deň. Od kontajnerov sme zobrali krásny zánov
ný koberec( skoro ako nový) a jednu kvalitknú skrinku. Tákú sme vždy chceli. Ale tento úspech bol poznačený aj trápením. Keď sme mali plné ruky uvideli sme pri kontajneri hračky. Kamióny, angličáky a iné autíčka. Ale mali sme plné ruky vecí. Tak sme odniesli, čo sme mali a keď sme sa vrátili už tam neboli. Táto zrada nás poučila. Ber pokiaľ sa dá.

Byť moderným smetiarom, ako sa sám označujem, je dosť ťažké. Veľa obytných domov  či bytoviek si už v dnešných dňoch svoje stojiská strážia. Oplotia si ich a nemyslia na ostatných. Nehovoriac sa o zvyšujúcej konkurencii z dôvodu ekonomickej krízy. Nielenže sa menej vyhadzuje, ale aj viac ľudí robí podobnú prácu, čo my.

No ťažký to chlebík máme. Ale týmto článkom vás chcem posmeliť: Ak niečo vyhadzujete ( a nemyslím tým odpadky) : staré skrine, nábytok, súčiastky, rádia. Zavolajte mi: 0944 188 345. Pomôžte sebe aj druhým. A ak vám to nestačí, uvedomte si, že pomáhate aj prírode. Lebo všetky technologické postupy, čo používame dosiahli 3 zelené hviezdičky v hodnotení enviro.

Krátky zoznam vecí, čo sme za posledný čas nastrádali: skrinka na náradie, stolík, stoličky, pokrievky na hrnce, akvárium, latky, skrinky, a veľa ďalších drobností.

Chlapi a hračky aneb 5 vecí na, ktoré mi nešahaj.

Všetky ženy to vedia, že chlapi majú radi svoje veci.
Hráme sa odmalička. Dostali sme dar, že sa so svojim pišulákom môžeme hrať. Tak sme sa aj hrali. A dosť často. Potom sme dostali iné hračky a presedlali sme na ne.

1. Auto ( alebo iný dopravný prostriedok ako bicykel)


Nikdy mu nešahaj na auto. V zmysle: otáčanie zbytočne gombíkmi, snažiť sa upratať priehradku na rukavice alebo zatiahnúť ručnú tam, kde muž bežne nedáva ručnú brzdu. Vyvádza nás to z mieri.
Auto je niečo ako prejav našej bujarej mužnosti. Kto má auto je chlap (Ja mám len bicykel:-(). Ak robíte niečo s našim mužstvom dokážeme sa nahnevať. Veľmi.
Ak sme v aute a šoférujeme, je to naše územie. Ak nás poučujete, beriete nám našu istotu. A áno nikdy sa nespýtame na cestu. Lebo sme v aute, na našom teritóriu a  snáď ho poznám dosť dobre na to, aby som sa nemusel pýtať ďalšieho chlapa. Tu mi nikto nebude radiť, že za kruhovým objazdom som mal ísť rovno a nie doprava.


2. Elektronika

Hocijaká elektorinka, čo nás stála viac ako 50 € je nedotknuteľná bez povolenia. Netýka sa vecí ako vysavač, žehlička, umývačka riadu, práčka, mikrovlnka a podobne. Ak je s tým zábava alebo to môže spôsobiť ublíženie na zdravie, je to naše.
Ak už potrebujete niečo robiť na našom počítači, jediná vec čo môžete otvoriť je kreslenie, browser, videoprehrávač a office. Ak vyskočí nejaká popup tabuľka( samovyskakovacia tabuľka) rýchlo utekajte od počítača. Shit just got real

Hovorím aj o náradí. Ak si potrebujete požičať vŕtačku či priamočiaru pílu- to nie je len tak. Ja som na svoje náradie háklivý, hlavne, keď to chytajú ženy. A áno, nečítal som na to návod! Spokojné?. Dokonca som ho vyhodil. Každý jeden.

3.Oblečenie

Ak mužovi niekto vyhodí oblečenie, ktoré sa zdá byť deravé, či príliš špinavé, tak ste skončili. Myslíte si, že to nie sú hračky. No nie sú, ale k oblečeniu máme zvlásťny vzťah. Napríklad mať mikinu Versace kupovanú na Miletičke za 300 korún. Je to pre nás dôležité. Nemyslite, že kúpou nového na staré zabudneme. NEZABUDNEME.

4. Skutočné hračky

Každy chlap má iné hračky. Niektoré sú športové náradie, niektoré sú spoločenské hry, niektoré sú videohry a niektoré hračky ako lego, jojá, modely, komixy.

Ak to myslíte s chlapom vážne a budete mať s ním deti, nemajte chlapca. Lebo chalpec dostane všetko, čo tato chcel a s čím sa chcel hrať.
Toto video to trochu objasňuje:

5. Náš frantík

V tomto prípade argument s chytaním neplatí, pokiaľ ste dosť pekná. Tu ide skôr o psychické dotýkanie. Nikdy nespomente, že je malý. Nikdy nespomente, že je neschopný, Nikdy ho nijak neurazte. Ako som spomenul, je to naša hračka, ktorú máme odmalička (Fakt nekecám) a nikdy sme ju nemenili. Zažili sme s ňou veľa príjemných a aj veľa bolestivých chvíľ. Náš vzťah k nášmu čvirikovi sa dá porovnať vzťah medzi dvoma najlepšími kamarátmi. Takže ak urazíte jeho, verte tomu, že urazíte aj majiteľa.

Bonusový bod

Ak ste žena a máte partnera, stali ste sa jeho hračkou. No samozrejme, nie doslova. Vy ste skôr taká hračka, ktorú dostane dieťa za odmenu. Áno, myslíme si, že vaše prsia sú pre NÁS, váš pupok je NÁŠ pohár na tequilu a váš zadoček je NÁŠ fackovací panáčik.
 Aj ako sa staráme o veci, ktoré máme radi budeme sa starať aj o vás. Len nám to treba dovoliť. Lebo ak nie nájdeme si inú hračku. Toho času nie, frajerku nemám.

Ďakujem za poroznosť. A na koniec si dáme pesničku